Nové pokračovanie.

1. března 2016 v 15:19 | Sanna Eleanor. |  Dear diary.
Toto nie je nový začiatok. Je to pokračovanie toho, čo som mala začaté na predchádzajúcom blogu. Mojím zámerom nebolo zrušenie blogu, vlastne už po tých dvoch týždňoch mi celkom chýbal. Ale stalo sa niečo, čo som vždy považovala za nočnú moru. Moje kamarátky objavili môj blog. Neviem kedy, ani ako dlho ho čítali. V každom prípade čítali ten posledný článok, kde som ich dosť zvozila...ale aj seba. Písala som o tom, že mi lezú na nervy a tak. Aj keď ma to potom prešlo, oni si to prečítali a boli dosť zaskočené, smutné, nahnevané. Ja som to pochopila. Aj keď som im tú situáciu vysvetlila, mala som pocit, že ich to vážne ranilo. A tak som to chcela proste vyriešiť, byť si istá, že je to medzi nami v poriadku. Neviem či je, ale dúfam, že nám ten týždeň prázdnin prospeje.
Aby som bola úprimná, bola som dosť naštvaná. O blogu som im nehovorila z určitých dôvodov, lebo je to pre mňa akoby niekto čítal moje myšlienky, bol v mojej hlave. Nemám problém, keď to čítate vy, ale vadí mi, že to všetko vedia oni. Čo je divné, vzhľadom na fakt, že oni sú moje kamarátky. Ale skrátka sa mi to zdalo nefér, že mi o tom nepovedali ak to trvalo dlhšie. Viem, že som nemala právo tak o nich písať, byť na nich naštvaná. A dosť ma to stále mrzí, keď viem, že ich to asi zabolelo. Ale boli to moje myšlienky. Moje, v tej chvíli. Nechcem aby ma niekto súdil podľa toho, čo si myslím. Nedala som im predsa nič najavo. Internet má strašnú moc...
Nemohla som na tej adrese pokračovať. Nemohla som ich nechať si to všetko prečítať, a viem, že by to časom urobili. Mám na to predsa právo, nie? V každom prípade teraz viem, ako to bolí. Keď niečo máme ani si neuvedomujeme, aké šťastie máme. A potom, keď to stratíme, tak je to príšerný pocit. Vyplakala som si dušu.
Trochu som stratila dôveru, aby neobjavili aj tento blog. Keby sa to stalo, neviem či by mi o tom povedali. A tak budem anonýmnejšia, obozretnejšia. Ale nechcem stratiť tú slobodu blogovania, kedy môžem napísať hocičo a vedieť, že sú tu ľudia, ktorí si to prečítajú a budú ma chápať. Asi to opäť vyznie tak, že mojim kamarátkam nemôžem dôverovať. Ale skrátka občas je lepšie byť ticho. A okrem toho, napriek tomu, že sa máme radi a rozumieme si, sme asi príliš odlišné. Ale nevadí mi to. Lebo sú to jediné, čo ma občas drží nad vodou. A myslím, že som sa o priateľstve dosť naučila v poslednej dobe. A viem aj to, že som veľmi dobrá priateľka nebola.

http://gif.pty.io/gifs/507/82a/b77/7bc/120/200/000/c91/partyio-k8sxen7zh6hebat3rey5-original.gif

Možno sa trochu zmení moje blogovanie, možno nie. Bude to nový a zároveň starý začiatok. S novým menom. Asi sa budete diviť, ako som na tak zvláštne blogerské meno prišla a na ten názov blogu. Tak si to jednoducho vysvetlíme. Blackbird je jedna z mojich najobľúbenejších Beatles songov. Ale bolo obsadené, takže som pridala to be. A Sanna Eleanor? Hah, tak Sanna je niečo ako Zuza po švédsky a znamená to pravda, i keď v origináli to meno znamená ľaľia. A Eleanor..áno dobre si to spájate s chrobákmi, ale aj s knihou Eleanor&Park a filmom Zmiznutie Eleanor Rigby, kde hrala herečka podľa ktorej mám teraz ostrihané vlasy. Eleanor znamená svietiaca. Neviem či sa to ku mne akokoľvek hodí, ale páči sa mi to. Čo vy na to?

Ďakujem :)
 


Komentáře

1 Winny | Web | 1. března 2016 v 18:01 | Reagovat

To je to, čo veľa ľudí nepovie. Že bude dobre.
Teraz k tvojmu článku. To čo si povedala, o tom že nám ti to nevadí hovoriť ale že oni to čítaju že ti to vadí? Ja som objavila dôvod prečo to tak je, lebo kedysi som si tiez kladla podobnu otazku. Je to len o tom, že chceš mat svoj sukromny svet. Je to ako tvoj denník. A nejde ani tak o to, že by to oni nemali vedieť, tvoje myšlienky.. pokial su to dobre kamarátky, poznaju aj tvoje myšlienky, ktore su na blogu, preto.. načo si ich čitať? Povieš im ich.. neviem či pochopiš čo hovorim ale mne to dava logiku :D. Že aj to tým ľudom možno povieš ak su ti blizky, len im to povieš inak ako to napišeš na blog, proste len potrebuješ to svoje male anonymne meisto kde ti dokaže pomocť "nezaintereseovany" človek.
Druha vec, u nás na strednej sa po objavení mojho blogu a najdeni jedneho članku rozputalo peklo, ja som si prežila v tom čase svoje psyhcické mini zrutenie na zaklade toho, lebo u nás to prebihalo veľmi katastroficky.
Pokiaľ maš ty vzťah k menu a nazvu blogu, čo si kto mysli je jedno! :D

2 Laleh Maro | E-mail | Web | 1. března 2016 v 19:28 | Reagovat

Myslím si, že každý á právo hnevať sa na hocikoho a hocikedy, keď to tak cíti. Lebo to neovplyvníš a podľa mňa to je správne.
Moje kamarátky nevedia absolútne ani len to, že viem, čo to je blog. Viem, ako by reagovali a hlavne viem, ako by to celé dopadlo. Zle proste. :D O mojom blogu vie len moja najlepšia kamarátka a tá ho nečíta, lebo všetky moje myšlienky, ktoré mám v hlave, ona už dávno vie.
Mám blog skoro dva roky a nevie o ňom nikto. A úplne mi to tak vyhovuje. Hej, anonymita je najväčšou výhodou blogu. :-)
Myslím, že "nový začiatok" je super a prajem ti to. Hlavne, aby ti na to kamarátky neprišli, zlato moje. :-)

Inak... Svoj predošlý blog si zrušila na moje narodeniny, meh. :-/ ... :D

3 Mina W. | 2. března 2016 v 15:23 | Reagovat

písala som asi 12riadkový komentár, ale prestal mi fungovať internet, takže toto bude kratšie. Neobviňuj sa a nehnevaj sa, že si niečo také predtým napísala. Mala si na to právo, veď to bol tvoj blog, kde si si mohla písať, čo si len chcela.
Zistiť, že ti niekto sleduje blog je nepríjemné, aj ja to poznám, stalo sa mi, že mi jedna spolužiačka vyčítala, čo som napísala. Vlastne by som tiež mala zmeniť adresu :D ale uvidíme...
Na akožezačiatok ti želám všetko dobré, nech sa ti píše krásne a máš sa dobre :)

4 Mirka. | Web | 3. března 2016 v 13:50 | Reagovat

Teší ma, že si neprestala blogovať :) Aj ľudia z môjho okolia tak nejak objavili môj blog. Odvtedy som si tak nejak dávala pozor na to, čo píšem. Najskôr mi to nebolo jedno, ale teraz už áno. Každý nech číta to, čo chce. Aj keď, trochu mi je ľúto, že nemôžem písať všetko čo chcem.
Úplne ťa chápem. A snáď sa už veľmi nehnevajú.

Myslím, že nové meno je pekné a teším sa na ďalšie tvoje články, ktoré som odjakživa milovala. Aj ja snáď dnes niečo napíšem, ak stihnem.

Idem si ťa prepísať, darling :3 :3

5 Dex | Web | 3. března 2016 v 23:17 | Reagovat

Na tvém blogu jsem byla spíše tichý pozorovatel, ale četla jsem ho pravidelně. A hned, jak jsem viděla, že ve svém článku píšeš o kamarádkách, tak první, co mě napadlo, bylo: "Aha, tak dávám tomu dva, maximálně tři dny, než si ty holky ten článek přečtou." Nebylo to mudrlantství, byla to vlastní zkušenost, taky jsem se s jednou kamarádkou šíleně pohádala, když zjistila, co jsem o ní napsala. Tehdy jsem si taky připadala jako ten nejhorší člověk pod sluncem, zpětně si říkám, že kdybych jí to tehdy bývala chtěla říct do očí, udělala jsem to. Zkrátka to bylo něco, co jsem potřebovala dostat ven, ale jí jsem to nechtěla říct, protože bych se jí dotkla, a kamarádům to taky říct nešlo, protože jí prakticky všichni znali. Ne že bych si nakonec nějak pomohla...:D
Jsem ráda, že ses na blogování nevykašlala.:)

6 Veronika | Web | 6. března 2016 v 13:24 | Reagovat

mrzí ma, že tvoje kamarátky našli tvoj blog. mne sa ešte nikdy nič takéto nestalo (klop,klop), ale ak by áno, neviem ako by som reagovala.. tak nech sa ti tu darí! :)

7 Sabush | Web | 7. března 2016 v 17:20 | Reagovat

Veľmi pekné meno si vymyslela :).. mňa by to zasa ani nenapodlo, preto som zostala len pri Sabush, ale ty máš dobrú fantáziu :) muselo to byť hrozné, ked objavili tvoj blog, a prečítali si akoby " celú tvoju dušu".. :( ale dúfam že sa to dá do poriadku a kamošky pochopia, že ťa t baví, a je to akoby tvoj denníček..a máš pekný blog, ešte rada sa sem vrátim! :)

8 Alfa | Web | 16. března 2016 v 19:42 | Reagovat

Uplne chápem, ja som tiež zmenila svoj blog a neuverejnujem ani len moje ozajstné meno, ani meno kamošky, priatela, rodiny  a podobre.. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama